Africko

Na druhej strane musím priznať, že tunajšie mapy sú z veľkej časti pre našinca ťažko použiteľné. Niektoré ulice zaznačené nie sú vôbec, niekedy je namiesto celej štvrte len obláčik. Navyše sa nájde občas zle vytlačená mierka a keď si to človek neuvedomí, tak sa pohybuje v úplne iných rozmeroch. Nakoniec to celé dopadlo tak, že pozerali okolie a spoľahli sa na mojho autopilota, ktorý v hrubom rozlíšení fungoval ako hodinky. Občas síce položili otázku, aby reč nestála, či ideme dobre, ale až na jedno vbehnutie do zlej ulice (cca 50 metrov, kým sa autopilot spamätal) sme celú asi 70 kilometrovú trasu absolvovali bez problémov, dokonca s tým, že som sa späť vracal inou cestou, aby nebola nuda.

Lion park je atrakcia pre turistov. Pokiaľ máte malé deti, tak dupľom nemáte nad čím váhať. Napriek tomu, že je to primárne o levoch, tak tam nájdete aj zebry, žirafy, emu (alebo pštrosy?), antilopy a ďalšie zvieratá divokej Afriky, pekne po kope. Neboli slony, ani iné hrubokožce, pokiaľ by niekto chcel položiť otázku. Na začiatku návštevníka čaká okrem obligátnej predajne suvenírov, kde je človek pri prípadnej strate sebaovládania schopný nechať slušných pár tisíc našich korún aj malá oplotená ZOO. Malé, väčšie aj veľké levy a iné zvieratá na dohľad a docvaknutie fotoaparátu. Akurát za pletivom. (Všade okolo seba vidíte upozornenia, že pletivo je pod napätím a že tam nie je hodno pchať ruky, lebo o ne môžete prísť.) Kto chce, tak si za 10R môže kúpiť paklík potravy pre žirafu, vyliezť na plošinu a začať exkurziu stravovacích návykov tohto prekrásneho zvieraťa z najtesnejšej blízkosti svojej ruky. Vedeli ste, že taká žirafa má neskutočne dlhý jazyk? A keď hovorím neskutočne, tak myslím aspoň takých 30 centimetrov. Myslím, že to by bolo niečo pre našu uchaňu. Nechať si oslintať celú ruku. Asi najväčšou atrakciou celej malej ZOO je klietka, kde môžete vliezť a hladkať relatívne malé levy. Takých 6 až 8 mesiacov odhadom. Čiže akurát na zožratie. Moje. Ale o jedenástej dostali jesť, takže lenivo ležali a nechali sa hladkať bez vážnejších protestov. Napriek tomu a napriek ujisteniam personálu som sa spokojne a bezpečne cítil až keď som bol opäť von.

Potom sme sadli do auta a šli na safari. Také menšie, ale počíta sa. To už bolo doporučené si zavrieť aj okná na aute a nechať ich len tak napoly pootvorené, aby nejakého zvera nenapadlo, že si chce pristúpiť. Skoro ako predchádzajúce ZOO, ale zatvorení sme teraz boli my. Zvláštny pocit, keď z druhej strany okienka na aute na mňa čumela dospelá levica. Len som tíško dúfal, že nedostaneme defekt, lebo neviem kto by ho šiel opravovať. Mňa by z auta nedostal nik. Vidina záhradnej párty s čerstvým mäsom (zhodou okolností mojim) ma vôbec nelákala. Povozili sme sa, popozerali, nafotili a šlo sa ďalej. Je to výlet aj s cestou tak na 4 hodiny. Niečo ako keď sa u nás vyberiete do Bojníc. Len tých levov je tam viac a máte občas pocit, že vás niekto hladný sleduje.