Africko

To, že existuje nejaké Voľné Združenie Nezáväzného CHarakteru mi bolo jasné už dávno. Hýbem sa v Banskej Bystrici a okolí už nejakú tú dobu a pokiaľ niekto hrá 20 rokov, tak môže hrať aj dychovku a určite sa s názvom stretnem aspon raz. VZNCH (nech mi odpustia a sú milostiví) som mal založených v škatuľke domáca bystrická pivnicová. Asi v tej istej ako Shut Up!, Zappove deti, či Orchestra 10. Nie je v tom nič pejoratívne, alebo znevažujúce. Jednoducho kapely, ktoré si hrajú hlavne pre svoju radosť a občas vylezú pred ľudí.

Teraz nás na koncert pozvala speváčka osobne a trafila dobrý čas, náladu a počasie. Šli sme a bol to viac ako len dobrý nápad. (Myslím dokonca, že moja prítomnosť pár ľudí zaskočila.) Asi by som mal začat tým, čo som si predstavoval ja, že bude a potom čo sa mi splnilo a čo bolo iné od mojich očakávaní. Čakal som zanietených amatérov, čo budú hrať najlepšie ako budú vedieť, speváčku, čo nesklame, ale ani neoslní (Sisa, dočítaj), občas im to nebude ladiť, ale budú v dobrej nálade. Pobavíme sa a pojdeme domov s pocitom príjemného večera.

Keby som skončil týmto, asi by som ich urazil a hlavne by som strašne klamal. Aj keby som povedal,že boli dobrí,nebolo by to úplne ono. Dostali ma. Prvá bola nejaká predkapela. Nech odpustia tiež, ale nepamatám si ani názov. Živelní boli, ale niečo im chýbalo. Alebo mali niečo navyše. Ja som postihnutý tým, že porovnávam, snažím sa niekde si to zaradiť tak týchto som si strčil vedľa Axela Róžu a Pištolí a ruží roku pána 1991. Potom som sa presunul pred pódium na hlavné hviezdy večera. Poznáte to, keď cítite vibrácie v bruchu a viete, že to je ono? Tak to veru ono bolo. Poctivý rock&roll, poctivé blues. Vybavovali sa mi veci dávno zabudnuté, nálady, emócie. Stál som, nechával som sebou liezť basu a bicie a oddával sa tomu. Hrali dosť veľa svojich vecí. Ono sa to na krste aj hodí. Ale hrali aj veci prebraté a naozaj to nebol len pokus typu "skúsme to zahrať ako naozaj". Dali tomu dušu a pár krát som sa pristihol, ako sa usmievam. Niektoré veci som si pospevoval s nimi a zjavne som nebol sám. Muzikanti sa naozaj nepárali. Hrali a hrali a naozaj im šlo. Nechcem hodnotiť výkony jednotlivých členov, lebo sa na to necítim. Snáď len dve veci. Zaujal ma basista. Veľa ho nebolo vidno, ale hral ako z veľkej knihy. Pripadá mi to ako údel basistov vo všeobecnosti. že si ich málokto všimne, keď gitary,či bubeník su efektnejší a aj tých sólo partov majú viac (o spevákoch ani nehovorím). A druhá vec je kapitola sama o sebe. Speváčka. Živé dynamo. Ona bola najväčšie prekvapenie pre mňa osobne. Neviem to asi ani popísať, ale energia z nej šla snáď všetkými pórmi a do spevu sa opierala až fyzicky. Žiadne lá-lá-la a sladký hlások. Kus poriadnej ženy, ktorá sa do toho vie ale teda sakra oprieť. Ladí, má rozsah a pracuje s hlasom. Nebojí sa zakričať keď treba a cítiť, že do toho ide celá. Naozaj slovo výborná by nebolo trefné. (Možno len jediná výčitka. Viac spievať a menej kecať medzi pesničkami.)