Africko

     Expedícia Croatia 2008 začala nečakane v piatok večer. Prvá posádka, s ktorou sme sa striedali na lodi, dorazila do Dubrovníka skôr ako pôvodne plánovali, tak sa chceli vymenit už v sobotu okolo obeda. Cesta proti noci autom je vždy svojská, ale nejako sme sa na to podujali. Môj kufor zapadol na vymedzené miesto, moje telo nápodobne a na prvej benzínke za Zvolenom sme mali meeting point so zvyškom osádky. Potriasli sme si rukami a šlo sa. Ja som sa povinne a úmyselne snažil prespať, takže keď som o polnoci striedal šoféra, bol som vo forme a fit a ani psie hodinky nerobili problém. Stálo sa kvôli cigaretkám, cik pauzy, tankovania. Niečo po štvrtej štvrtej a poslednom tankovaní som cítil, že na mňa pôjde únava a šoférovanie prebral zase Miro, zatiaľ čo ja som sa uložil na zadnom sedadle a pomaly mi klipkali oči.

    Nakoniec som aj zaspal a prebral som sa až na reči typu "čo to do kelu robí?" a trúbenie klaksónu ako v reklame na Kooperatívu. Po otvorení očí som videl, že auto pred nami začína brúsiť pravé zvodidlá a následne odraz na lavú stranu dialnice, rotácia a pohyb v štýle biliardovej gule. Až keď tých pár sekúnd pominulo mi došlo, že to čo sa rotovalo boli naši chlapi.

    Zastali sme, sme vyskákali z auta, oni čo zvačša vyliezli tiež a začali sme riešiť čo ďalej. Privolali sme políciu, sanitku, došli cestári a v tom čase už bolo jasné, že sa akoby zázrakom nikomu skoro nič nestalo. Dancúľ mal podozrenie na zlomeninu kľúčnej kosti, ale aj to sa nakoniec ukázalo len ako pohmoždenie, takže sa to celé v plnej rýchlosti na diaľnici obišlo bez kvapky krvi. Auto síce vyzerá, že z neho už nič použiteľné nebude, ale to sú hmotné statky. Zamrzia, ale predstava, že ten víkend mohlo byť v Chorvátsku o par mŕtvych viac je horšia.

    Celkovo formálna stránka veci prebiehala pokľudne a bez problémov. Policajti boli veľmi korektní, spravili si svoju prácu,žiadne múdre reči, žiadne povyšovanie sa, alebo znevažovanie šoféra. Spísali, čo bolo treba, vysvetlili ďalší postup, žiadny stres, normálna komunikácia. Profesionálna práca, ktorá si zaslúži pochvalu. Cestári tak isto okamžite začali s odstraňovaním následkov a v čase, keď auto odvážala odťahovka, tak haváriu pripomínali už len zničené zvodidlá na oboch stranách. Možno zdravotníci by mohli ovládať nejakú svetovú reč, lebo tam to trochu škrípalo, ale to mohla byť náhoda špecifická pre danú smenu.

    V rámci presunu na dovolenku to nakoniec dopadlo relatívne s malým sklzom. V priebehu 4 hodín sme dokázali vyriešiť odťah a uskladnenie havarovaného auta, nové auto z požičovne, preloženie nákladu a prvá časť posádky sa vydala na ďalšiu cestu. Druhá došla ešte o hodinu neskôr, lebo čakali na vyšetrenia v nemocnici. Ešte aj straty na náklade boli v podstate zanedbateľné. Jedna fľaša dobrého červeného, jedna plechovka piva, fľaša minerálky a jedna domáca papriková pomazánka v skle.

    Myslíme si, že plný kufor a jeho zloženie trochu aj celej situácii pomohlo. Mali tažší zadok, ktorý eliminoval energiu do seba a nedovolil autu sa prevrátiť. Všetky plechovky piva, ktoré sme potom držali v ruke boli mierne cinknuté. Bolo na nich vidno, že fungovali ako tlmič a rozkladali energiu nárazu. Bolo zvláštne ich počas týždňa brať do rúk. Vyvolávali podivné myšlienky a nie vždy príjemné asociácie.

    Večer v Dubrovníku sme už stihli len krátku exkurziu do mesta, ktorú som ja osobne ešte skrátil, chvíľu nasledovala debata o výchove, poslaní rodiny a veciach okolo (k čomu by som sa ešte rád vrátil v samostatnom spote) a po cca 40 hodinách som sa uložil do malej, ale svojej postele.

Samotná plavba nás ešte len čakala.