Africko

Príde na psa mráz, došlo aj na rekapituláciu celého podivného týždňa. A bude to jednoduchšie o to, že okrem originál palubného denníka, ktorý na mňa padol som si robil navyše aj vlastné poznámky o jednotlivých dňoch.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sme plánovanie trasy nechali na kapitána sme sa tohto roku pripravili vopred. Síce celá príprava pozostávala z jediného večera pri pivku, keď sme bodali prstom do mapy, ale aj tak sme dali do kopy niečo, čomu sme hovorili predbežný plán. Kapitán nám to trochu následne preškrtal, upravil, skrátil a dostal do reálnej podoby, ale mali sme nakoniec to, čo sme chceli. Viac, či menej.

Vačšinu plavby sme netradične trávili vačšinou na mooringu a prípadne reštauračných bójkach.Nebolo to plánované, proste nám to v daných chvíľach došlo ako dobrý nápad. Potom sa zase občas dodatočne ukázalo, že je to úplne inak.

Ale v stručnosti, viem ukázať:

• kde pečú báječnú kozľacinu (a teda naozaj báječnú)
• kde pre zmenu predávajú sakra predražený koláčik
• kde rastú velikánske (a chránené) mušle
• kde rastú krásne ženy (JELSA, treba vidieť)
• kde je v mori vodnopólové ihrisko
• kde vidno delfíny
• kde je ľahko prístupná podmorská jaskyňa
• kde je pohrebisko morských ježkov

• Celá plavba tohto roku bola z rôznych dôvodov pokojnejšia
• Konečne vyšiel čas aj na partičky mariášu a aj mi dvakrát stihlo spáliť chrbát
• Zistil som, že vlastne všetko je jazzrock, len to nevieme správne zahrať a pri správnej miere drzosti ide zahriaknuť aj skupinku poliakov spievajúcich vlastné ľudovky, že to nerobia dobre
• Zistil som tiež, že najlepšie víno v dalmácii je asi tak dobré ako každé iné a logicky každý krčmár chváli to svoje
• Morské príšery na tanieri ma stále ešte nelákajú a občas ani tých, čo si robili chute nenadchli
• Tiež som sa utvrdil v tom, že sa mi páči, keď sa ide proti vetru a treba cvičiť s plachtami. Kľudne aj celý deň
• Viem keď je večer smutno, že najlepšie je neostať sám a napriek tomu to stále robím
• Dobre sa mi spí v truhle, keď mi nad hlavou klepocú laná aj keď to zvyšok osádky vytáča
• Prax tiež ukázala, že nielen chlapi pozerajú po ženách, ale funguje to aj naopak a je zábavné sledovať ako kontrolujú či reagujeme, alebo ako spravia skupinové "vpravo hľaď", keď lezieme do vody ako biele delfíny
• Ježko v ruke sa stále hojí asi mesiac, ale nikdy mi ešte nezačal hnisať

Ale okrem príjemného týždňa a kopca pekných miest ostala aj akási pachuť. Celý čas som mal pocit, že sa nás niekto snaží podviesť. Nerepcem teraz na ceny. Tie sú mi viac menej voľné. Chcem beriem, nechcem neberiem. Skôr mi vadí to, že zahmlievajú, zle počítajú, nehovoria celú pravdu a prípadne niekedy prehnanú cenu až na druhé explicitné požiadanie.

Voda áno. Ľudí by som asi aj oželel. (Ale to u mňa asi nie je až taká veľká novinka)