Africko

Hned ako prvu vec chcem spomenut jednu zdanlivo nesuvisiacu vec. Treba citat. Nemyslim zrovna tabulky na stanici (aj ked aj to je vhodne, hlavne ak sa nechcete previezt omylom az do St. Albans), ale normalnu literaturu. Ked pojdete do Londyna, tak si predtym urcite precitajte vybornu knihu od N. Gaimana: Neverwhere (alebo ako ja v cestine). Kazda zastavka metra bude zrazu ina a bude privadzat na uplne ine myslienky. Mne ta kniha kruzila hlavou cele 4 dni. Asi si skusim niekde zohnat aj serial BBC, ktory bol predlohou knihy (nestandardna situacia, ze je serial skor ako knizna adaptacia). Ak by niekto vedel kde k tomu prist, nech sa mi ozve.

Druha vec, co stoji za to spomenut je ta, ze planovanie nepomaha. Vzdy do toho vstupuje kopec faktorov, ktore sa nedaju ovplyvnit, lebo tazko planovat vypadky metra, zapchu (na cestach), ale ak aj zvladne clovek vestenie z gule a transport dopadne podla ocakavani, tak potom spravi tu chybu a vojde do muzea. A je v prdeli. Ja som to zistil uz pri navsteve Natural History Museum. Tam treba ist so spacakom a ruksakom plnym instantnych polievok a zavriet sa tam na tyzden. Nastastie niektore expozicie boli zavrete a niektore uchanu nechytili za srdce, takze s trochou taktizovania sme to zrychlenym presunom zvladli za necele dva navstevne dni. Spavat sme chodili inde.

Tretia zastavka je o anglictine. Oni ti anglicania hovoria nejako divne. Nielen, ze drzo melu tak, ze im ani za boha v tom lepsom pripade nerozumiem viac ako kazde stvrte slovo a zacinam ich podozrievat, ze mi to robia naschval, ale tvaria sa, ze navzajom si rozumeju aj ked zjavne pocujem, ze kazdy z nich cvrlika inak. V tom musia byt nejake kuzla. Ku cti im sluzi akurat to, ze sa podobne tvaria, ze rozumeju aj mne a to aj v pripade, ze reklamujem zle vydane listky na vlak a zacinam stracat vnutornu istotu a vonkajsie sebavedomie. Najzabavnejsie mi doslo, ked sa Drzka spytala na cestu dvoch cernosiek, ktore s kludnym ignorovanim vlastnej  vyslovnosti nam vysvetlili cestu s dodatkom, ze to je strasne daleko, lebo je to asi pat az desat minut peso.

Kto si potrpi na dobru kavu, ten bude mat mierny problem. Urcite sa tam nachadza vela miest, kde maju naozaj dobru kavu a vedia ako ju pripravit a podavat, ale ovela castejsie clovek narazi na  velkokapacitne pohare plne kavoveho odvaru a mlieka. TakeAway coffee chuti akurat tak mne, lebo to prave s kavou ma malo spolocneho a je to skor na doplnenie tekutin. Z mojho pohladu o to lepsie, ze nevyzera divne, ked pri tom dlho sedim a len tak cumim okolo seba a pozorujem okolie. Co je sposob pobytu, ktory sa mi paci. Nasavat atmosferu a sledovat cvrkot. Alebo sa potom len tak potichu tulat po vedlajsich ulickach bez zjavneho ciela a vnimat ludi okolo seba. Hodinka posledneho dna tesne pred odchodom bola z toho pohladu uplne super.

Londyn ako taky na mna posobi velmi prijemne. Samozrejme za predpokladu, ze tam nemusim byt v spicke a v nejakej nebezpecnej casti. Paci sa mi ta multikulturalnost, miesanie pohladov na svet, chuti a voni. Paci sa mi to, ze ked sa dlhsie pozriem na policajta, ze sa mi pekne prvy pozdravi bez toho, aby zazeral. Paci sa mi doprava. Inak to asi nejde, ale v Londyne, Prahe, ci napriklad aj Budapesti ocenujem metro a hromadnu dopravu. Za normalnych okolnosti je to asi bezkonkurencne najrychlejsi sposob prepravy a v podstate pokial ide clovek mimo spicky tak aj dost pohodlny. Navyse dobre dokumentovany, frekventovany a na kazdom druhom kroku clovek, ktory moze a zvycajne aj vie poradit.

Chute su samostatna kapitola. Zistil som, ze to co mi chutilo v Afrike cele tri tyzdne ako ranajky su vlastne Traditional English Breakfast. Mozem to aj castejsie a doma. Budem tomu teraz akurat davat honosnejsie meno. Posedenie s Dylerom mi zase otvorilo dvere k zazitkom, ktore reprezentuje Cider. Take to bublinkave, jablcne, mierne alkoholicke oneeeee. Dal som si dve pinty a bolo to naozaj fajn. Ked sa k tomu pridal samotny pokec o vsetkom moznom, kde sme presli od deti, byvania cez politiku az k praci, bol to naozaj prijemny vecer so vsetkym co k tomu patri. Ani ma nemrzelo, ze som z busu vystupil o dve zastavky skor a chvilu slapal peso, kedze som si po tme poplietol tie rovnake domce. Ulicka jedna ako druha, kruhac za kruhacom, neomietnute baraky, cert sa v tom ma vyznat.

Dalsi diel bude aj s fotkami a diakritikou.