Africko
trochu strachu nemôže uškodiť ...
Ostatné komentáre
-
-N/A-
Autor: Babica
(10.05. - 8:14)- My těm klobúčkarům u nás v Česku říkáme Kloubočníci, někdy taky víkenďáci. A věřte nebo ne, fakt ten klobouk skoro vždycky mají :-)
-
-N/A-
Autor: Tono
(24.02. - 15:55)- dnes som to riesil tiez, staci silnejsie potiahnut za kable, tym dostanes objimku vonku..potom uz ziarovku vymenis lahko. pozri: http://books.google.co.uk/books?id=MCg7rg4RsjwC&pg=PA142&lpg=PA142&dq=obrysove+svetla+fabia+II+vymena&source=bl&ots=qNLUWT7vAP&sig=kXIGejkJgiqzrBVSmhR6t9vVHs4&hl=en&sa=X&ei=CJ5HT6TkAomaOqiP6fYN&ved=0CEQQ6AEwBTgK#v=onepage&q=obrysove%20svetla%20fabia%20II%20vymena&f=false
-
vymena parkovacej ziarovky na fabii II
Autor: VOJTECH
(9.01. - 14:45)- nevie my niekto poradit ako vymenit parkovacie svetla na fabii 2 pretoze sa s tym trapil 2hod a aj tak sa my to nepodarilo dakujem....
-
-N/A-
Autor: Vladimir
(9.12. - 20:20)- Ono nie je Fabka ako Fabka, ked otvorite auto s 1.4l motorom je tam naokolo miesta ze sa tam i zirafa strati. Na mojej 1.9 tdi je vsak bateria tak blizko pri lavom svetle, ze sa odretym rukam nevyhnete.Motor j o poznanie vacsi. Oba vozy som dnes porovnaval s otvorenym krytom motora vedla seba.
-
Budme ludia
Autor: Samantha
(9.10. - 23:33)- V prvom rade vas chcem všetkých pozdravit a ospravedlnit sa moju gramatiku. Nikdy som nepatrila k tým najchytrejším a nikdy ma to nejak netrapilo :-0 No k veci,čítam si tu komentáre a konečne nemam pocit že som na svete sama ktora skončila v nesprávnom tele. Vezenie? hm...to je slabe prirovnanie,ked ste chlapec navonok a dievča vo vnutri tak ste automaticky pre všetkych vytočena buzna a mate problemi takže vam neostava nič ine ako hrat sa na to čo nie ste,v mojom prípade na chlapa. Netužim po
2.09.2010
Expedícia Votirbiž, diel II.
Vyzerá, že prešiel rok a ja som sem nenapísal ani čiarku. Pripisujem to vlastnej lenivosti, odhadu, že to tu aj tak už nik nečíta a čiastočne aj tomu, že čo mi leží na srdci v reálnom čase a v podobe kratších správ ventilujem cez facebook. Aj keď niektoré by si zaslúzili aj viac ako jeden status a pár komenárov.
Faktom ostáva, že sme sa po roku opäť s deckami vybrali na expedíciu. Doplnili sme posádku, zmenili miešací pomer a víkend mohol začať.
Upozornenie pre začiatok: Pokiaľ chcete prísť o kľúče, s radosťou sa mi zverte. Kľúče od mlyna sa mi podarilo stratiť 5 minút po tom ako so ich obdržal. Stačilo ich položiť na auto a pohnúť sa. Keď sme si uvedomili čo to bol za zvuk, tak ma čakalo nejakych 8km pešo pri ceste. Nie že by mi to pomohlo a našiel ich, ale za pokus to stálo.
Zostava tohto roku bola podobná ako minulý. Chlapi (zvyčajne otcovia) a deti staršie 6 rokov + kto si trúfal, tak aj mladšie. Rozhodnutie je vždy na každom samostatne koho si trúfne už vziať a kto by mal ešte radšej ostať doma. Takže ja som skúsil tohto roku už obe moje pokračovateľky rodu. Staršia si krst odslúžila minulý rok, takže tohto roku z nej už bola stará páka a zaškolenie čakalo tú mladšiu. Celkovo sa nám to v špičke vyprofilovalo na 5 dospelých a 7 detí vo vekovom rozpätí od 4 a štvrť po 11. Pred rokom sme testovali ako to bude fungovať a tak nás bolo dospelákov viac, teraz už aj starý mládenec doniesol dvoch pulcov.
Priestorové dispozície boli totožné ako pred rokom. Stany v polkruhu, ohnisko, vlajka. Dobré veci treba zachovať. Akurát by si všetci mali priniesť stany, ktoré poznajú a vedia zložiť. Inak to dopadne ako u nás, keď sme Belov mega-ultra-hyper stan stavali asi hodinu a pot zo mňa tiekol ako po saune. Koniec koncov vnútri aj bolo ako v saune. Keď sme ten zver postavili, tak sme sa zhodli v tom, že sme do jeho vnútra mohli poskladať ostatné stany ako matriošku. Jeden do druhého a zakončili by sme asi stanom malej Babu, ktorý sme zobrali len ako dekoráciu na pekné dni.
Stavanie stanov sme po skúsenostiach z minulého ročníka brali vážne a najbližšie dve noci nám dali za pravdu. Prvú a aj druhú noc nás trafila strašná búrka a aj sa trochu čudujem, že sme ostali suchí a decká pokojne spiace. Ja osobne som jedným okom stále sledoval či ešte nepretekáme, či sa niektoré nevykopalo zo spacáku a nedajboh mu netečie niekde do ucha voda.
Leto nám bolo počas prvých dvoch dní naklonené a okolité lesy boli plné húb (a hríbov, ak to niekto rozlišuje). Decká sa naháňali v čižmách po potoku a po lúke, dospeláci civilizovali okolie a v sobotu nastala chvíľa, keď decká zase mali objaviť mapu k pokladu. Staršie sme už nachytať druhý krát nemohli, to by zase bolo naivné dúfať že to prejde, ale prekvapivo to prešlo u tých mladších. Dokonca aj krpce, čo to zažili pred rokom boli zase ako v tranze. Netrápilo ich ani to, že mapa sa opäť našla v tej istej dutine. Mágia okamihu robila svoje. Vzali sme košíky na hríby a vybrali sme sa teda hľadať. Hríbov bolo veľa, stav bol taký, že sme neboli ochotní sa zohnúť pre tie, čo boli čo len trochu staršie, vzdialenejšie, či nie úplne perfektne. Prieberčivo sme brali len úplne najkrajšie. Keltský poklad prekvapil nielen deti, ale aj dospelákov. Chladený Kelt v takej chvíli bol hodný zlata.
Decká dostali pamätné drevené placky a každé vlastnú hliníkovú lyžicu. Hliník asi nie je to najzdravšie, čo by sme si mohli pchať do huby, ale k čundrom tá lyžica akosi patrí. Každá bola následne patrične ohnutá a decká získali ďalšiu pamiatku na detstvo. Po malom plechovom hrnčeku je to ohnutá hliníková lyžica. Budúci rok to asi pokračovať ešusom. Uvidíme.
V nedeľu ráno aj napriek pokračujúcemu dažďu decká boli v dobrej nálade a v podstate sa nám ani extra nechcelo končiť. Všetko má svoj čas a aj ten koniec bol neodvratný. Doma nás čakalo už len veľké sušenie a následne aj dekontaminácia od dymu a špiny.
O rok teda zas ...
